Cesta k ideálnej telesnej hmotnosti podľa DNA


Čo sa môžete naučiť: V tomto článku sa dozviete ako byť úspešní pri chudnutí a udržaní si správnej hmotnosti na základe poznatkov o vašej DNA. Dozviete sa akým spôsobom vaša genetická výbava ovplyvňuje pocit sýtosti či jojo efekt a ako vaše telo reaguje na rôzne druhy tukov a sacharidov. Dozviete sa aj to, že na základe výsledkov genetickej analýzy vieme presne určiť typ stravy/diéty, ktorý vašej genetickej výbave vyhovuje najviac.


 

Rovnováha medzi príjmom a využitím kalórií, fyzickou aktivitou a oddychom spolu s  genetickým pozadím je kľúčom k dosiahnutiu optimálnej telesnej hmotnosti a pohody. Všeobecne sa neodporúča jesť väčšie množstvo kalórií, ako skutočne spálite. Okrem riadeného príjmu je tiež zásadne dôležitá aj voľba potravín, pretože niektoré z nich môžu spôsobiť ešte väčšie škody, zatiaľ čo iné potraviny môžu váš stav zlepšiť. Fakt, že stravovanie založené na genetickej analýze je skutočne efektívne, bol preukázaný vedeckým výskumom uskutočneným na Stanfordskej univerzite. Štúdia zistila, že ľudia, ktorí sa stravovali podľa svojej genetickej výbavy, schudli o 4 kg viac ako tí, ktorí sa snažili schudnúť v rozpore so svojou genetickou výbavou.

 

Mám primeranú hmotnosť? Vypočítajte si to

Vedeli ste? Vedci zistili, že naša genetická výbava predurčuje až 60 percent našej konečnej telesnej hmotnosti a zvyšok závisí od iných životných faktorov a prostredia, ktoré nás obklopuje.

Nadváha je spôsobená nerovnováhou medzi príjmom a výdajom energie, nedostatkom fyzickej aktivity, nesprávnym stravovaním a genetickými predpokladmi. Ak si nie ste istí či nadváhu naozaj máte tak si to môžete jednoducho vypočítať. Primeranosť telesnej hmotnosti vyjadrujeme pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI). Vypočíta sa tak, že sa telesná hmotnosť konkrétneho človeka v kilogramoch vydelí druhou mocninou výšky tejto osoby v metroch. Optimálne BMI jedinca sa nachádza v rozsahu medzi 18,5 a 24,9 kg/m2. Ľudia s takýmto BMI majú zdravú telesnú hmotnosť. BMI nižšie ako 18,5 kg/m2 je ukazovateľom podvýživy a obezita je definovaná pomocou BMI vyššieho ako 30 kg/m2. Táto definícia obezity nie je vhodná pre dve skupiny ľudí. V prvej skupine sú osoby s veľkou svalovou hmotou, ktorá spôsobuje, že ich BMI je vyššie ako 30 kg/m2. A v druhej skupine sú starší ľudia, ktorí môžu mať BMI nižšie ako 30 kg/m2 kvôli rýchlej strate svalovej hmoty, ktorú nahradí tukové tkanivo, ale stále ide o nadváhu.

 

Dokonalá strava – strava podľa DNA

Je omnoho jednoduchšie zistiť, čo je pre nás všetkých nezdravé, ako odpovedať na otázku, aký druh stravy je najvhodnejší pre konkrétneho jedinca. Dôvodom je naša genetická výbava, ktorá určuje vhodnosť konkrétneho stravovacieho plánu pre naše telo. Práve preto môže byť jeden typ stravovania u jednej osoby veľmi úspešný, ale u niekoho iného nefunguje, alebo dokonca môže mať negatívne dopady. Strava, ktorú Vám odporučíme, nie je zvolená náhodne, ale vychádza z vašej genetickej výbavy, berie do úvahy vaše osobné vlastnosti a umožňuje vám jesť to, čo vaše telo skutočne potrebuje.

Na základe priaznivej alebo nepriaznivej reakcie analyzovaných génov, vieme stanoviť percento denného príjmu kalórií v podobe nasýtených, mononenasýtených a polynenasýtených tukov, sacharidov a proteínov. Optimálny príjem kalórií  k udržaniu alebo zníženiu telesnej hmotnosti si vo výsledkoch ľahko odvodíte podľa svojho veku a podľa toho ako ste fyzicky aktívny. Na chudnutie a udržanie si správnej hmotnosti sa pozriete úplne novým spôsobom vytvoreným na mieru len pre Vás v podobe osobného stravovacieho programu s jedálnymi lístkami a receptami podľa vašej DNA.

COOK4FIT osobný stravovací program na základe výsledkov DNA

 

Reakcia na sacharidy

Vedeli ste? Jablká, pomaranče a marhule konzumované po jedle môžu byť príčinou nepríjemných pocitov. Obsahujú pektín, ktorý viaže vodu a nadúva. U niektorých ľudí môže dôjsť k pocitu nafúknutia brucha alebo grganiu.

Sacharidy sú najzákladnejším zdrojom energie potrebným na fyzickú aktivitu nášho tela. Kvôli ich chuti ich nazývame aj cukry. Rôzne diétne prístupy k nim majú veľmi odlišný postoj: Niektoré diétne prístupy sú založené na sacharidoch, zatiaľ čo iné ich odporúčajú obmedziť. Ďalšie zas odporúčajú, aby sme ich konzumovali oddelene od proteínov a tukov. Je samozrejmé, že tieto diétne prístupy nie sú úspešné u všetkých ľudí, pretože sa nezaoberajú ich genetickou výbavou. My sme však postupovali presne týmto spôsobom. Analyzovali sme gény FTO a KCTD10, ktoré určujú vplyv sacharidov na vaše telo. Zistilo sa, že ľudia s rizikovým variantom génu FTO majú v prípade, keď nekonzumujú dostatok sacharidov, 3-krát vyššiu náchylnosť na nadváhu ako ľudia, ktorí sú nositeľmi dvoch bežných variantov génu FTO. Úpravou príjmu sacharidov môžu toto riziko značne obmedziť. Na druhej strane gén KCTD10 určuje vzťah medzi príjmom sacharidov a hladinou „dobrého“ HDL cholesterolu a pri nevhodnom príjme sacharidov kombinovanom s rizikovým variantom spomenutého génu môže hladina HDL cholesterolu rýchlo klesať.

Analyzované gény: TFO, KCTD10

 

Reakcia na nasýtené tuky

Vedeli ste? Nasýtené tuky ovplyvňujú distribúciu vápnika v tele, preto nie je prekvapivé, že sú prítomné aj v materskom mlieku. Sú pre naše telo veľmi dôležité, ale problémom je ich veľký obsah vo výrobkoch živočíšneho pôvodu, čo môže v našom organizme veľmi rýchlo spôsobiť ich nadbytok.

Nasýtené tuky sa nachádzajú najmä v potravinách živočíšneho pôvodu. Naše telo ich používa ako zdroj energie, v závislosti od genetickej výbavy však majú aj nepriaznivú schopnosť zvyšovať riziko vzniku onkologických ochorení. Vedci na základe 20-ročnej štúdie objavili gén, ktorý spôsobuje, že niektorí ľudia vplyvom nasýtených tukov priberajú rýchlejšie ako iní. Objavili, že nasýtené tuky majú ešte negatívnejšie účinky na ľudí, ktorí sú nositeľmi nepriaznivého variantu génu APOA2. V prípade nadmernej konzumácie nasýtených tukov je u nich, v porovnaní s nositeľmi bežného variantu tohto génu, riziko vzniku nadváhy dvojnásobné. Napriek tejto skutočnosti sa ľudia s rizikovým variantom génu APOA2 nemusia obávať: znížením príjmu nasýtených tukov môže dôjsť k zníženiu ich BMI (index telesnej hmotnosti) o 4 kg/m2. Tento rozdiel bol zistený porovnaním ľudí s nepriaznivým variantom génu, ktorí konzumovali normálne množstvo nasýtených tukov s tými, ktorí svoj príjem nasýtených tukov dostatočne obmedzili.

Analyzované gény: APOA2

 

Reakcia na mononenasýtené tuky

Vedeli ste? Z mononenasýtených tukov je pre naše zdravie mimoriadne prospešná kyselina olejová (väčšie množstvo sa nachádza v olivovom oleji). Olivový olej obsahuje tiež veľa antioxidantov a jeho používanie vás môže ochrániť aj pred kardiovaskulárnymi chorobami.

Mononenasýtené tuky, rovnako ako nasýtené tuky, nie sú esenciálne – nie sú nevyhnutné na prežitie, pretože ich naše telo dokáže vyrobiť samo. Sú však pre náš organizmus veľmi prospešné, pretože viditeľne ovplyvňujú zvýšenie hladiny „dobrého“ cholesterolu HDL a zároveň znižujú hladinu triglyceridov a LDL, čiže „zlého“ cholesterolu. Okrem toho sa dokázalo, že znižujú riziko vzniku nadváhy. Ich zvýšená spotreba preto môže byť veľmi prospešná, obzvlášť v prípade, keď sme nositeľmi určitého variantu génu. Zistilo sa, že ľudia s priaznivým variantom génu ADIPOQ môžu svoju telesnú hmotnosť účinne znížiť dostatočným príjmom tohto typu tukov. Dostatočný príjem mononenasýtených tukov umožnil nositeľom priaznivého variantu génu ADIPOQ znížiť BMI o približne 1,5 kg/m2. Ak ste nositeľom priaznivého variantu génu ADIPOQ, odporúča sa pre vás mierne vyšší príjem mononenasýtených tukov, pretože to priaznivým spôsobom ovplyvní vašu telesnú hmotnosť.

Analyzované gény: ADIPOQ

 

Reakcia na polynenasýtené tuky

Vedeli ste? Vedeli ste, že napriek typickej strave s nadbytkom tuku často trpíme nedostatkom tuku? Chýbajú nám totiž polynenasýtené tuky, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie našich buniek. Jednoduchým spôsobom, ako sa tento nedostatok dá odstrániť, je konzumácia horčicového oleja, ktorý má vysoký obsah polynenasýtených tukov.

Polynenasýtené tuky sú na rozdiel od nasýtených a mononenasýtených tukov pre naše telo nevyhnutné – naše telo ich potrebuje bezpodmienečne získať z potravy, pretože ich nie je schopné vyrobiť samo. Sú životne dôležité pre zdravé srdce a mozgovú činnosť, rovnako ako pre náš rast a vývoj. Najdôležitejšími sú skupiny omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ktoré by mali byť v našej strave zastúpené v pomere 1 : 5, no v súčasnej populácii sa pomer omega-6 mastných kyselín zvyšuje, čo nie je príliš zdravé. Aj keď sú polynenasýtené tuky pre naše telo veľmi prospešné, majú na niektorých ľudí ešte pozitívnejší účinok. Vo výskumnej štúdii, na ktorej je založená naša analýza, sa zistilo, že určitý variant génu PPAR-alfa môže určovať vzťah medzi polynenasýtenými tukmi a hladinou triglyceridov v krvi. Bolo dokázané, že ľudia s rizikovým variantom génu a s nevhodným príjmom polynenasýtených tukov majú v porovnaní s inými ľuďmi o 20 percent vyššiu hladinu triglyceridov. A to môže mať nepriaznivý vplyv na vaše zdravie. Vysoký príjem polynenasýtených tukov tieto rozdiely úplne vyrovnal a z tohto dôvodu je teda pre ľudí s rizikovým variantom génu veľmi dôležité, aby tomu prispôsobili svoju stravu a zvýšili príjem polynenasýtených tukov.

Analyzované gény: PPAR-alfa

 

Opätovný nárast hmotnosti – jojo efekt

Úbytok telesnej hmotnosti s následným opätovným nárastom môže byť nekonečným cyklom. Štatistiky ukazujú, že približne 80 % ľudí, ktorí zredukovali svoju telesnú hmotnosť, zhodené kilá v priebehu ďalšieho roku opäť naberú späť. Existujú dva hlavné dôvody, prečo k tomuto dochádza: 1) Ľudia si volia striktné krátkodobé diéty, ktoré sa nedajú robiť dlhodobo; 2) väčšina ľudí stratí po dosiahnutí svojich cieľov motiváciu udržiavať si diétne návyky. Existuje však aj ďalší dôvod; tendencia k opätovnému zvýšeniu telesnej hmotnosti má tiež genetické pozadie. Gén ADIPOQ má rôzne funkcie, medzi ktoré patrí aj jeho vplyv na úspešné zníženie telesnej hmotnosti. Štúdie preukázali, že ľudia s aspoň jednou vzácnou kópiou génu ADIPOQ, pravdepodobne zabránia tzv. jojo efektu po znížení telesnej hmotnosti úspešnejšie. Takúto genetickú výbavu má asi 20 % ľudí na celom svete. Naopak, približne 80 % populácie má bežný genotyp G/G a musí venovať udržaniu telesnej hmotnosti po schudnutí väčšie úsilie.

 


Čo ste sa mohli naučiť: Ak budete vedieť ako vaše telo reaguje na sacharidy, tuky a aký máte sklon k opätovnému nárastu hmotnosti po schudnutí tak spolu s osobným stravovacím návodom máte v rukách presný návod ako sa dopracovať k primeranej hmotnosti. Strava, ktorú Vám odporučíme, nie je zvolená náhodne, ale vychádza z vašej genetickej výbavy, berie do úvahy vaše osobné vlastnosti a umožňuje vám jesť to, čo vaše telo skutočne potrebuje.


 

Z vašej analýzy DNA sa ešte dozviete

Pomocou výsledkov genetickej analýzy BODY4FIT+ a osobného stravovacieho programu COOK4FIT Vám poskytneme množstvo personalizovaných rád, odporúčaní, návodov, jedálnych lístkov, receptov. COOK4fit je plnohodnotný osobný stravovací program na základe vašich genetických výsledkov v podobe viac ako 200 stranovej eknihy . V časti Jedálne lístky nájdete 28 dňový stravovací plán, prispôsobený vašim osobným potrebám. Plnohodnotný jedálny lístok na každý deň je jedinečný s množstvom nápadov na jedlá a ich kombinácie. V časti Recepty nájdete 60 receptov na obedy, ktoré vám zjednodušia dodržiavanie našich odporúčaní. Na chudnutie a udržanie si správnej hmotnosti sa pozriete úplne novým spôsobom vytvoreným na mieru len pre Vás.

Súvisiace rozbory z analýzy BODY4FIT+:

S problematikou primeranej telesnej hmotnosti súvisí množstvo rozborov, ktoré analýza BODY4fit+ obsahuje:  

Opätovný nárast hmotnosti, Riziko nadváhy, Reakcia na nasýtené tuky, reakcia na mononenasýtené tuky, Reakcia na polynenasýtené tuky, Reakcia na sacharidy, Typ diéty, Príjem sladkostí, Sýtosť a hlad, Vnímanie sladkej chuti, Spánkový cyklus, LDL a HDL cholesterol, metabolizmus Omega3, Triglyceridy, Krvný cukor, Citlivosť na inzulín, Adiponektín a ďalšie

 

Použité referencie:

Goyenechea et al. (2009). The - 11391 G/A polymorphism of the adiponectin gene promoter is associated with metabolic syndrome traits and the outcome of an energy-restricted diet in obese subjects. Horm Metab Res 41(1): 55-61

Corella et al. (2009). APOA2, dietary fat, and body mass index: replication of a gene-diet interaction in 3 independent populations. Arch Intern Med 169(20): 1897-1906 • Smith et al. (2013). Apolipoprotein A2 polymorphism interacts with intakes of dairy foods to influence body weight in 2 U.S. populations. J Nutr. 143(12):1865-1871

Warodomwichit et al. (2009). ADIPOQ polymorphisms, monounsaturated fatty acids, and obesity risk: the GOLDN study. Obesity 17(3): 510-517

Warodomwichit et al. (2009). The monounsaturated fatty acid intake modulates the effect of ADIPOQ polymorphisms on obesity. Obesity (Silver Spring) 17(3): 510-517

Contreras et al. (2013). PPAR-α as a Key Nutritional and Environmental Sensor for Metabolic Adaptation. Adv Nutr. 4(4): 439–452.

Rudkowska et al. (2014). Genome-wide association study of the plasma triglyceride response to an n-3 polyunsaturated fatty acid supplementation. J Lipid Res.55(7): 1245–1253.

Tai et al. (2005). Polyunsaturated fatty acids interact with the PPARA-L162V polymorphism to affect plasma triglyceride and apolipoprotein C-III concentrations in the Framingham Heart Study. J Nutr 135(3): 397-403

Junyent et al. (2009). Novel variants at KCTD10, MVK, and MMAB genes interact with dietary carbohydrates to modulate HDL-cholesterol concentrations in the Genetics of Lipid Lowering Drugs and Diet Network Study. Am J Clin Nutr, 90(3): 686-694

Sonestedt et al. (2009). Fat and carbohydrate intake modify the association between genetic variation in the FTO genotype and obesity. Am J Clin Nutr 90(5): 1418-1425