Zistite, V akom športe budete vynikať IV.

Čo ste sa už naučili: V prvých troch článkoch zo seriálu článkov Zistite v ktorom športe budete vynikať I, II, III ste sa už mohli oboznámiť s témami svalová štruktúra, objem svalov, posilňovanie, podiel netukovej hmoty, kapacita srdca, gén bojovníka, svalová únava a regenerácia .


Čo vás môžeme naučiť: V tomto článku vám ukážeme ako Vaša genetika ovplyvňuje Váš aerobický potenciál (VO2max) a tým aj Vaše športové predispozície, výkon aj ciele. Zistíte, aký užitočný pre vás môže byť určitý druh tréningu.


Fyzická aktivita vo všeobecnosti ovplyvňuje naše zdravie, ale niektoré športové aktivity sú pre niektorých jedincov vhodnejšie ako pre ostatných. Genetika má napríklad veľký vplyv na rôzne atletické charakteristiky, ako je sila, výkon, vytrvalosť, veľkosť a zloženie svalových vlákien, pružnosť, neuromuskulárna koordinácia, temperament ale aj riziko zranenia, regeneráciu a ďalšie. A práve preto vám môžeme pomocou analýzy DNA poskytnúť odporúčania, ktoré vám pomôžu na ceste k dosiahnutiu stanovených cieľov.

 

VO2max

Vedeli ste? Pri zvýšení intenzity cvičenia sa zvýši vaša spotreba kyslíka, ale iba do určitého bodu, potom sa spotreba kyslíka už nezvyšuje, ani keby sme naďalej zvyšovali intenzitu cvičenia. Toto je takzvaný bod VO2max. VO2max teda významne ovplyvňuje našu schopnosť vykonávať vytrvalostné cvičenia.

VO2max je pojem pre maximálnu spotrebu kyslíka jednotlivca a predstavuje maximálny objem kyslíka, ktorý je vaše telo za jednu minútu schopné použiť. Môže byť uvedený ako absolútna hodnota v litroch za minútu (l/min) alebo relatívna hodnota v mililitroch kyslíka na kilogram telesnej hmoty za minútu (ml/ (kg x min)). VO2max je čiastočne závislý od schopnosti srdca pumpovať krv a čiastočne od schopnosti používaných svalov využívať kyslík. Vysoké hodnoty VO2max si vyžadujú dobrú spoluprácu dýchacieho, kardiovaskulárneho a nervovosvalového systému. VO2max je naozaj úzko spojený s výkonom športovcov, nevysvetľuje však úplne ich úspech. Sú tu aj iné faktory, ktoré prispievajú k výkonu športovca, ako je telesná hmotnosť, percento tuku, metabolizmus, a hospodárnosť našich pohybov. Preto môžu mať dvaja športovci rovnaký VO2max, ale ich úspech pri pretekoch je rozdielny.

Analyzované gény: ADRB2, PPARGC1A, ACE, VEGFA, PPAR alpha 2

 

ZMERAJTE SI VÁŠ SÚČASNÝ VO2max

Svoju vlastnú kapacitu kyslíka si dokážete zmerať pomocou praktickej skúšky. Queens College Step Test je jedným z mnohých populárnych variácií krokového testu vytvoreného na zistenie vášho súčasného VO2max. Potrebujete iba zhruba 40 cm vysoký schodík a (stopovacie) hodinky.

Postup: vystúpte a zostúpte zo schodíka pri tempe 22 krokov za minútu (ženy) a 24 krokov za minútu (muži). Vystupovanie a zostupovanie musí prebiehať v štyroch fázach „hore-hore-dole-dole“ a trvať 3 minúty. Po 3 minútach okamžite prestaňte a spočítajte počet úderov srdca počas 15 sekúnd po 5–20 sekundách regenerácie. Toto číslo získané z 15 sekúnd vynásobte 4 a dostanete hodnotu úderov za minútu (bpm), ktorú použijete vo výpočte nižšie.

 

Hodnotenie: odhad VO2max môžete vypočítať pomocou výsledku testu s použitím vzorca nižšie:

muži: VO2max (ml/kg/min) = 111.33 - (0.42 x tep srdca (bpm))

ženy: VO2max (ml/kg/min) = 65.81 - (0.1847 x tep srdca (bpm))

 

Oznámkujte svoju súčasnú aerobickú kondíciu pomocou normovej tabuľky VO2max Aerobická tabuľka

 

Pamätajte si, že Queens College Step Test predstavuje hrubý odhad vášho VO2max. Ak máte skúsenosti s behom na dlhé a stredne dlhé trate, druhou alternatívou odhadu VO2max. môže byť 3000m Cooper Test. Pokročilí športovci si môžu nechať spraviť laboratórne testy VO2max, ktoré sú založené na analýze plynu a sú vykonané pod dohľadom fyziológa.

Týmto článkom uzatvárame sériu článkov o 10 športových genetických rozboroch, ktoré sú len malou časťou z genetickej analýzy BODY4fit+. Viac sa dočítate v ďalších článkoch.

 

Použité referencie:

  • Ahmetov et al. (2009). The combined impact of metabolic gene polymorphisms on elite endurance athlete status and related phenotypes. Hum Genet. 126(6):751-761
  • Defoor et al. (2006). The CAREGENE study: ACE gene I/D polymorphism and effect of physical training on aerobic power in coronary artery disease. Heart. 92(4):527-528
  • Hagberg et al. (1998). VO2 max is associated with ACE genotype in postmenopausal women. J Appl Physiol. 85(5):1842-1846
  • Hagberg et al. (2002). ACE insertion/deletion polymorphism and submaximal exercise hemodynamics in postmenopausal women. J Appl Physiol. 92(3):1083-1088
  • Hennis et al. (2015). Genetic factors associated with exercise performance in atmospheric hypoxia. Sports Med. 2015 May;45(5):745-61. doi: 10.1007/s40279-015- 0309-8.
  • Lucia et al. (2005). PPARGC1A genotype (Gly482Ser) predicts exceptional endurance capacity in European men. J Appl Physiol (1985). 99(1):344-348
  • Maciejewska et al. (2012). The PPARGC1A gene Gly482Ser in Polish and Russian athletes. J Sports Sci. 30(1):101-113
  • Masschelein et al. (2015). A genetic predisposition score associates with reduced aerobic capacity in response to acute normobaric hypoxia in lowlanders. High Alt Med Biol. 16(1):34-42
  • Patel et al. (2003). Angiotensin-converting enzyme genotype and the ventilatory response to exertional hypoxia. Eur Respir J.22(5):755-60.
  • Sarpeshkar et al. (2010). Adrenergic-beta(2) receptor polymorphism and athletic performance. J Hum Genet. 55(8):479-485
  • Stefan et al. (2007). Genetic variations in PPARD and PPARGC1A determine mitochondrial function and change in aerobic physical fitness and insulin sensitivity during lifestyle intervention. J Clin Endocrinol Metab. 92(5):1827-1833
  • Tsianos et al. (2010). Associations of polymorphisms of eight muscle- or metabolism-related genes with performance in Mount Olympus marathon runners. J Appl Physiol. 108(3):567-574
Zdielať